Západné Grónsko - unikátny svet ľadu

„Ilulissat“ znamená po grónsky „ľadovec“. Leží na západnom pobreží ostrova, v ústí malebného, 40 kilometrov dlhého fjordu plného obrovských kusov ľadovca. Tieto sa uvoľňujú z najproduktívnejšieho ľadovca severnej pologule, Sermeq Kujalleq. Ľadovcový fjord Ilulissat je pravdepodobne najobľúbenejšou a najatraktívnejšou destináciou Grónska. Nečudo – veď je zapísaný na zozname UNESCO. Svet, ktorý o pár desiatok rokov pravdepodobne prestane existovať ...

Svet, ktorý o pár desiatok rokov pravdepodobne prestane existovať

Ole býva v dedinke Oqaatsut, pracuje ale hlavne v Ilulissate, hlavnom meste provincie Avannaata. Do práce to má na svojom motorovom člne asi 40 minút, a keď máte šťastie a zvezie vás, určite vám cestou okrem obrovských ľadovcových krých ukáže aj nejakú tú veľrybu. Keď má šťastie on, zbadá tuleňa a … spodpalubia vytiahne pušku! Áno, miestni obyvatelia tulenie mäso veľmi obľubujú – Olemu vraj chutí ešte viac ako jahňacina. Tuleňa si dopraje s manželkou aspň trikrát do mesiaca. Ako Gróňan má lov tuleňov povolený. Desiatku rokov bol starostom celej správnej oblasti Qaasuitsup, dokopy takmer 20 tisícom obyvateľom, žijúcim na ploche až s rozlohou až 660 000 km2, čiže väčšej ako Francúzsko! Išlo o najväčšiu „obec“ na svete. Teraz hovorí, že si na „dôchodok“ môže konečne trochu oddýchnuť – starostuje už len svojej dedinke so 46 obyvateľmi. Okrem toho má v Ilulissate, turistami najobľúbenejšom meste Grónska, apartmán na prenájom a slúži aj ako prevozník na štart populárneho treku pozdĺž úchvatného zálivu Disko. Ak by ste sem prišli v zime, zvezie vás na skútri alebo psom záprahu, a pri troche šťastia uvidíte aj polárnu žiaru – Ilulissate leží približne 350 km severne od polárneho kruhu. Až 6000 psov podčiarkuje význam psích záprahov ako dopravného prostriedku aj v takomto veľkom, modernom grónskom meste.

Až 6000 psov podčiarkuje význam psích záprahov ako dopravného prostriedku aj v takomto veľkom, modernom grónskom meste ako Ilulissat.

Stále živé tradície

V miestnom kostolíku akurát začína slávnosť konfirmácie (Grónsko ako súčasť Dánska spadá v zmysle konštitúcie pod luteránsku cirkev), pôvodné inuitské duchovné tradície sú však stále silné. Všetci prítomní sú nádherne vyobliekaní do svojich tradičných krojov a ani im nevadí naša prítomnosť. Jediná chyba, ako vravia, je že je naozaj prekrásny slnečný deň a v nohaviciach z tulenej kože je im dosť teplo. Prekrásny drevený kostolík Zion bol svojho času najväčšou stavbou v celom Grónsku. My odtiaľto štartujeme za snáď najúchvatnejším zážitkom, aký môže krajina ponúknuť – kajakovaním vo fjorde plnom obrovských ľadových krýh, vynárajúcich sa vráskavcov dlhoplutvých a mäkkých tónoch farieb polnočného slnka. Vôbec nám pritom nie je zima – narábanie s pádlom zahreje a v požičovni kajakov nám okrem šikovného sprievodcu požičali aj fantastické nepremokavé a hrejivé kombinézy. Míňame väčšie aj menšie kúsky ľadu, hrá to tu všetkými odtieňmi modrej. Zrazu Yasmine, ktorá je v prvom kajaku s manželom nadšene volá, aby sme išli k nim! Áno, za jedným z obrovských blokov si veselo odfukuje veľryba – pre tú masu ľadu sme ju ani nezbadali, hoci má dobrých 15 metrov. Nejakých 10 minút krúži okolo nás, a potom sa majestátne zanorí. O pár minút sa vynorí znova, ale až o niekoľko stoviek metrov ďalej. Takí rýchli ako veľryba veru na tých kajakoch nie sme.