Zaujímavosti o Islande alebo prekvapivé ostrovné zvláštnosti

Krajina, “zavesená” tesne na polárnom kruhu, síce dvakrát väčšia ako Slovensko, ale s počtom obyvateľom sotva ako polovica Bratislavy, ponúka návštevníkom bezpočet prírodných krás. A množstvo ďalších prekvapení.

Lepšie je chodiť bosý, ako bez kníh

Keď som prvýkrát počula toto islandské príslovie, tak som sa naozaj dobre pobavila – v krajine, kde je aj v lete priemerná maximálna denná teplota 13 ^oC , si radšej bosý farmár prečíta zbierku básní? Zrejme na tom niečo bude, pretože pri návšteve jednej z usadlostí na severe ostrova som v dome objavila knižnicu s rozsahom, ktorý by bez problémov zodpovedal menšej slovenskej okresnej knižnici. Veď Islanďania vydávajú najviac kníh na obyvateľa na svete a ich Haldór Laxness je svetoznámym nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Kníhkupectvá majú zo všetkých obchodov najdlhšie otváracie hodiny, bežne do desiatej až jedenástej večer.

NAMIESTO KRČMY BAZÉN

No Islanďania nesedia len v knihách, sú aj veľmi spoločenskí. Najobľúbenejším miestom stretnutí však nebýva krčma, ale termálne kúpalisko. Nájdete ho aj v tom najmenšom mestečku a jeho kvalita sa hodnotí podľa toho, koľko má víriviek, či je v ňom aj tobogán, aký dlhý je plavecký bazén a dokonca, či v ňom ponúkajú aj kávu a zmrzlinu až do bazéna (mne sa najviac páčilo kúpalisko v Suðureyri na Západných fjordoch, kde nám kávu naservírovali až do vírivky, dokonca zdarma!!!). V jednotlivých “hot potoch” – horúcich hrncoch (pozor, v tých najteplejších má voda až 42 ^oC) potom rozoberajú, koho voliť v najbližších voľbách, či skôr vybuchne sopka Katla alebo Hekla (a nakoniec obe predbehla Bárðarbunga), čo s ľadovým medveďom, ktorý dorazil na kryhe až z Grónska, či “len” ako sa darí ich ratolestiam v škole (islandské rodiny majú v celoeurópskom priemere najviac detí).

ELFOVIA, VÍLY, TROLOVIA, ŠKRIATKOVIA

Že sú to vymyslené bytosti, ktoré žijú len v rozprávkach? – možno v tých slovenských áno, ale na Islande je všetko inak. Podľa presvedčenia až 80% obyvateľov ostrova (vrátane prezidenta!) sú elfovia skutoční, hoci pre väčšinu ľudí neviditeľní. Len vianočných škriatkov je 13, deťom začínajú nosiť darčeky a dospelým robiť neplechu (jeden kradne klobásy, druhý sfukáva sviečky, ďalší vylizuje hrnce, atď.) 24. decembra a končia 6. januára. Žijú v lávovom lese Dimmuborgir neďaleko jazera Mývatn na severovýchode ostrova.  Takzvaní “skrytí ľudia” však majú vplyv aj na omnoho praktickejšie otázky života, ako je napríklad stavba ciest. Ako sa bude stavať a kadiaľ pôjde trasa konzultujú stavitelia vždy aj s trolmi a elfami. A prečo je to také dôležité? Pretože sa cesta často musí raziť cez skaly, ktoré sú domovmi týchto bytostí. A asi by sa každý poriadne nahneval, keby dominantou jeho obývačky bola autostráda. Nevôľa trolov a elfov sa prejavuje tak, že nevhodne postavená cesta praská, pričasto ju zmýva dážď, až náklady na jej opravu začnú mnohonásobne prekračovať náklady, ktoré by vznikli výstavbou obchádzky. V nedávnom čísle populárneho denníka Morgunblaðið bol práve uverejnený celkom seriózny rozhovor so starostom Hafnarfjörduru o tom, ako sa mu podarilo dosiahnuť dohodu s elfami o tom, že svoj kostol (elfovia sú prevažne kresťania) o kus posunú, aby sa vyhlo kolízii pri výstavbe plánovanej komunikácie. 

ŽIVÝ ŽIVLAMI

Island zaznamenáva priemerne okolo 250 zemetrasení týždenne a sopka tu vybuchne približne každých 5 rokov. Ich zdrojom je predovšetkým takzvaná horúca škvrna s epicentrom niekde v hĺbke okolo tritisíc kilometrov pod obrovským ľadovcom Vatnajökull (zaberá vyše 8 tisíc km²) a seizmická činnosť pozdĺž Stredoatlantického chrbáta, oddeľujúceho eurázijskú a americkú pevninskú dosku. Sústavu trhlín môžete najlepšie pozorovať pri návšteve národného parku Thingvellir, vzdialeného len 30 km od Reykjavíku (mimochodom, najsevernejšieho hlavného mesta na svete). Vyzerá to, akoby zem bola zbrázdená obrovským pluhom. Obrazne tu môžete stáť “jednou nohou v Európe, druhou v Amerike”. Thingvellir, čiže “Snemové pláne” sú zároveň miestom najstaršieho kontinuálne fungujúceho parlamentu na svete – prvé zasadnutie sa tu uskutočnilo už v roku 930!

Miestni obyvatelia sú na meniaci sa ráz svojej krajiny zvyknutí a dá sa povedať, že aj hrdí. Uvedomujú si svoju spätosť s prírodou aj fakt, že nič netrvá večne. Vďaka neustále sa vzďaľujúcim pevninským doskám (ročne približne o 1-1,5 cm) sa ich ostrov každý rok o niečo zväčší a tak sa tešia, že bude zas o piaď viac čo obdivovať. Islandská prírodná scenéria je skutočne uchvacujúca – vodopády na tisíc spôsobov, ľadovcová lagúna, teplé jazierka, zasnežené vrcholky kráterov vyhasnutých sopiek, skamenení trolovia zhmotnení v podivných lávových útvaroch, para syčiaca priamo zo zeme z obrovských komínov, bublajúce bahenné sopky, čadičové pláže, farebné ryolitové hory, gejzíry (na Islande sa nachádza aj ten, čo dal meno všetkým ostatným na svete) – to všetko sa mení pred očami návštevníka s ukrajovanými kilometrami trasy.

Miestni obyvatelia k tomu radi dodávajú: “Boh nám dal krajinu plnú prírodných krás – daňou za to je však vysoká cena alkoholu.” Podobne ako inde v Škandinávii, aj tu si alkohol kúpite len v špecializovaných predajniach a cena je poriadne vysoká. Pivo bolo dokonca povolené len v roku 1989! Prvý marec, „Deň pivnej slobody“ má odvtedy status neoficiálneho štátneho sviatku. 

Všetky tieto zaujímavosti a "zákulisné" informácie o živete na Islande vám počas poznávacieho zájazdu porozprávajú naši kvalitní a skúsení sprievodcovia. Niektorí z nich Island navštívili už viac ako 60 krát a každý z nich je na Islande "ako doma".